Včera som raz opäť zakopla o zaujímavú stránku, či skôr obchod s oblečením. Fakt však je, že na jednej strane sa mi páči, na druhej tomuto štýlu neviem prísť na chuť.

Jedná sa o oblečenie, ktoré je vlastne pozliepané z rôznych iných kusov oblečenia. Môže ísť o staršie odevy, ktoré sa vlastne pôvodne ani nenosili tak, ako ich tvorcovia obchodu Curious Tales naaranžovali. Kravaty ako šál alebo pútko na tašku, šatky ako prerobené rukávy a ozdoby…

Verím, že dadaistom by sa to páčilo. Taký Kurt Schwitters, ktorý si postavil pozliepaný dom z odpadkov zvaný Merzbau, by bol priam nadšený. A možno ako uznávaný umelec svojej doby by aj mal dostatok prostriedkov, aby si také sako za 170 libier (195 eur) kúpil.

Musím totiž skonštatovať, že napriek originálnosti a “uletenosti” mi, žiaľ, aj ceny prídu trochu uletené. Naozaj sú ľudia, čo za toto dajú tolko peňazí? Samozrejme, dizajn je dizajn. Pozrite si stránky Net-a-Porter a hlava sa vám hneď zakrúti. To je však niečo o úplne iné…

Je však zaujímavé pozorovať, čo všetko vyjde zo Saint Martins College of Art and Design. Túto univerzitu vyštudovali napríklad aj Stella McCartney, Alexander McQueen, Matthew Williamson alebo aj slovenský návrhár Richard Rozbora. Môžeme však Alexandra McQueena porovnať Julie-Anne Graham, ktorá vytvorila Curious Tales?

Odpoveď diplomaticky nechávam na vás.