Stajl

Je zvláštne, že stratu začneme vnímať, až keď nastane, nikdy si ju nepripúšťame, keď sa k nej schyluje. Pamätám sa, keď zomrel Helmut Newton, Gianfranco Ferré aj Yves Saint Laurent a v pamäti mi ostane aj strata cteného Irvinga Penna.

Zomrel 7. októbra 2009 vo veku 92 rokov vo svojom dome na Manhattane. Zostal po ňom hluchý priestor, ale odkaz jeho neprekonateľného génia bude navždy tu. Narodil sa 16. júna 1917 v meste Plainfield, štáte New Jersey. Od roku 1934 do roku 1938 študoval na Philadelphia Museum School of Industrial Art pod vedením Alexeya Brodovitcha, ktorý bol neskôr kreatívnym riaditeľom Harper’s Bazaaru celých 24 rokov. Počas rokov 1937 a 1938 pre neho pracoval ako grafik. V 1934 bol najatý Alexom Libermanom do umeleckého oddelenia Vogue v New Yorku, kde vytváral obálky pre magazín. Neskôr ale začína pracovať na svojích vlastných autorských fotografiách. Od roku 1944 zostáva na voľnej nohe, ale naďalej pokračuje v tvorivej práci pre Vogue.

Je známy pre svoje zátišia, portréty, ženské akty a podobizne jeho ženy, modelky a večnej múzy Lisy Fonssagrives. Jeho hlavným aktérom na fotografiách je svetlo, ktoré bolo vždy prirodzené. Penn stieral hranice fotografie a prenášal jej výrazové prostriedky až do pomyslenej sošnosti. Fotoaparát bol jeho štetec aj dlátom zároveň. Výrazovo čisté až s grafickou charakteristikou a presne danou kompozíciou na neutrálnom pozadí, to boli jeho fotografie.

Stačí sa mi len otočiť a je tam, v mojej knižnici, hneď na titulke Vogue Covers – Irving Penn – fotografie, z ktorých nikdy nevyprchá jeho prítomnosť. Nateraz ale odpočívaj v pokoji.

“Photographing a cake can be art.” – Irving Penn

Súvisiace linky: Remembering Irving Penn: The Stranger Behind the Camera