Niekedy si človek vraví, že by najradšej vykradol mozog niektorému módnemu návrhárovi. Napokon, práve on by mal poznať tajomstvá správneho obliekania a nikdy nič nenechávať na náhodu. Čo sa týka Christiana Diora, uňho náhoda v tvorbe príliš neexistovala. Každý záhyb a gombík na šatách mali svoje miesto. A bolo jedno, či ich bolo desať alebo tridsať. Ako to robil? Prečo boli “jeho” ženy tak nesmierne elegantné?

Na tieto pomerne jednoduché otázky odpovedá sám Dior vo vlastnej knižke s názvom The Little Dictionary of Fashion. Ide vlastne o malý slovník na čítanie, v ktorom stručne rozoberá jednotlivé časti odevov, ich nosenie, textilné materiály či používanie vzorov na šatách. Dior zostavil jednoduché a pravidlá pre každú elegantnú ženu. Čo viac by sme si mohli priať?

Knižka je možno trochu tenšia a kratšia, ako by som niekedy chcela, ale pre obdivovateľov módneho domu Dior je absolútnou nutnosťou. Príjemná je už na pohľad, ešte príjemnejšia v ruke — má tvrdú väzbu obtiahnutú obyčajnou textíliou, no pod ňou sa skrýva mnoho cenných rád.

Dior nepovažoval obliekanie a dokonca ani haute couture za vec prepychu. Tvrdí, že elegantná dokáže byť každá žena v každom veku a s akoukoľvek veľkou alebo malou peňaženkou. Dôlžitý je len výber farby, vzorov, strihov a doplnkov. Vhodné kombinácie sú kľúčom k dobrému obliekaniu — aj keď neexistuje žiadny jeden, ktorý by bol univerzálny pre každú ženu. Ten si musí nájsť každá sama.

Dior za najkrajšie farby považoval čiernu, sivú, modrú a červenú. Opäť tvrdí, že každá žena si vie nájsť odtieň, ktorý jej pristane. Pravdou je, že sú to naozaj esenciálne farby. Dajú sa nosiť po celý rok v akomkoľvek ročnom období. Priam sa však vyžíval v drahých materiáloch ako zamat, hodváb či v hodvábnom rypse, ale aj zvieracích kožuchoch líšky, norky a sobľa. Koniec-koncov, Diorov štýl bol vždy honosný. Nepohrdol však ani “obyčajnou” vlnou, o ktorej povedal, že je vhodná hádam na všetky typy oblečenia okrem spoločenských šiat. K nylonu, ktorý bol vtedy prakticky ešte stále novinka (kniha bola napísaná v roku 1954), sa zatiaľ správal s odstupom: síce ho nepoužil na žiadne šaty, považoval ho za výborný materiál na spodné prádlo a pančuchy.

Osobne sa mi páčili (a asi mi prišli aj trochu vtipné) jeho rady o vzoroch: menšie ženy by mali nosiť šaty s malým vzorom a väčšie ženy šaty so vzorom väčším. Čo sa farieb týka, svetlejšie farby pre menšie ženy a tmavšie pre väčšie ženy. Aj Dior sa veľmi zastával názoru, že čierna zoštíhľuje — zmysel to teda dáva.

Aká je teda Diorova žena? Jednoznačne vždy elegantná. Nosí čipky, hodváb, klobúky, rukavičky, ale ani zapínanie na nespočetné množstvo gombíkov jej nerobí problém. Nie je problém trikrát za deň zmeniť oblečenie — jedny šaty na ráno, jedny na deň a tretie na večer. Jej líčenie je skôr decentné, ako okázalé. (A tu mi príde na rozum, že John Galliano si to asi nemyslí…) Vek jej nerobí problémy, vlasy si farbiť nepotrebuje, lebo ak začne šedivieť mladá, bude viac elegantná… Inými slovami, je to žena povojnových 50. rokov, kedy po chudobe a náreku ženy túžili po luxuse a radosti. Dior toto všetko sprostredkoval krásnymi šatami.

Kniha je dostupná na americkom a britskom Amazone.