Júlové číslo amerického Vogue v sebe skrýva asi jeden z najkrajších editoriálov, ktoré som v poslednej dobe videla. Mám veľmi rada poskakujúce modelky Maria Testina, páčia sa mi aj romantické obrázky Annie Leibovitz, no Peter Lindbergh trafil klinec po hlavičke, pretože téma amerického sna 50. rokov je aj dnes stále veľmi aktuálna.

Povojnové obdobie v Amerike muselo byť podľa mňa spolu s medzivojnovým jedno z najkrajších v americkej histórii. Zatiaľčo 20.-30. rokoch sa vyzdvihuje vysoká spoločnosť, silná emancipácia žien, no aj dychtivosť po vedeckom rozvoji, ide asi o posledné obdobie pravého luxusu v módnom svete. 50. roky ponúkajú zase prehodnotenie ideálov a silný rodinný základ, ktorý sa snažili uchopiť, na mňa pôsobia veľmi nostalgicky — a pritom tak šťastne.

Čo sa týka šiat, mali byť “veselé” a elegantné, priniesť ich nostiteľke očividnú majetnosť, ktorá chýbala po vojne najmä v Európe. Amerika samozrejme riešila veľký ekonomický rozvoj — a spolu s ním aj to, či napríklad Diorov “New Look” je pre ženu vhodný, aká dĺžka sukne je sa hodí a ako má vyzerať pás každej ženy. Nová móda priniesla veľké protesty, ktoré dokonca v USA vrcholili do niekoľkotisícových protestných občianskych združení; keď Christian Dior prišiel do Štátov, jeho jediné šťastie bolo, že ho ako malého “guľatého” chlapíka s plešinou nikto nespoznal, a tak ľahko prešiel okolo protestujúceho davu žien za “nemožnú” módu, ktorú priniesol. (Marie-France Pochna: Christian Dior, 2008.)

Vogue v novom čísle túto nostalgiu prináša späť. Ukazuje rodinu amerického sna — s novým moderným domom, krásnym autom, manželmi a bábikovými dcérami, ktorí žijú spolu šťastný život. No tak ako päťdesiate roky, ani šťastie netrvalo večne a nová dekáda znamenala zlom nielen v sociálnych pomeroch, ale aj v móde.

V editoriáli žiaria Natalia Vodianova a Ewan McGregor. Mimochodom, všimnite si, ako úžasne svoju rolu hrá McGregor. Čo obrázok, to nový výraz. Niekedy si prajem, aby aj modelky mali povinné hodiny hrania…