jeans Džínsy naše každodennéKeď som pred asi dvoma mesiacmi čítal aprílový editoriál našej šéfky Hany, v ktorom sa okrem iného venovala aj hľadaniu elegancie a jej „boju“ s nosením džínsov, neubránil som sa úprimnému úsmevu. Predsa ešte dnes v tejto krajine existuje niekto, kto džínsy nepovažuje za módny „chlieb náš každodenný“, ale nanajvýš za odrobinky. A tiež som sa musel pozastaviť nad tým, akú váhu majú jej slová. Trochu ma to prinútilo zamyslieť sa nad tým, prečo sú také obľúbené. Čo na nich všetci vidia? Naozaj sú prekážkou pri hľadaní elegancie, ktorá sa v našich končinách začína podobať akémusi olympijskému ohňu, ktorý udržiava len niekoľko jedincov? A hlavne ma mátala otázka, či skutočne ich nosením zapadám (ako ja, tak určite aj tisíc ďalších) k šedému priemeru?

Keď som sa dozvedel, že stálica dámskych a pánskych šatníkov, bez ktorej si nevedia predstaviť život milióny ľudí, oslávila nedávno už svoje 138. narodeniny, naskytla sa príležitosť pre publikovanie môjho krátkeho vnútorného prieskumu. 138 rokov. Je až neuveriteľné, ako rýchlo plynie čas.

Najskôr ale trocha histórie. Levi Strauss a jeho spoločník Jacob Davis nemohli tušiť, ako 20. máj 1873 zasiahne nielen vtedajšiu generáciu, ale aj celý neskorší módny svet, ktorý bol v tom čase ešte len v plienkach. V ten deň bol schválený patent na modré džínsy,  alebo ak chcete, nohavice, ktoré zmenili svet.

Ich „kariéra“ sa odohráva v dvoch etapách. Spočiatku to boli obyčajné, silné nohavice pre robotníkov, hojne využívané najmä v továrňach v Kalifornii počas Zlatej horúčky. Neskôr sa stali súčasťou oficiálnej pracovnej uniformy námorníctva Spojených štátov v prvej polovici 20. storočia. Skutočného svetového triumfu sa však dočkali až v roku 1950, keď ich americká filmová legenda James Dean preslávil vo filme Rebel bez príčiny. Úspech na seba nenechal dlho čakať. Stali sa symbolom mladej generácie (pripadá mi  komické, že niekedy boli v školách a divadlách zakázané). Nemožno pochybovať o tom, že ním ostali dodnes.

Práve vtedajšia mladá generácia si džínsy zvolila za svojho módneho maskota, ale nenechala si ich len pre seba. Vďaka tomu sa v priebehu posledného polstoročia stali bestsellerom, ktorý len tak niečo neprekoná.  Nosia ich doslova všetci: mladší aj starší, veľkí i malí, muži i ženy, dokonca aj deti. Prečo? Lebo sú až nechutne univerzálne. Univerzálnosť je ich najväčšou zbraňou v boji s často jednostranne zameranou konkurenciou. Oblečte si ich kamkoľvek, je to len na vás. Do práce? Do školy? Na párty? Zbytočná otázka, stačí sa pozrieť do slovenských ulíc. Je naozaj ťažké nájsť príležitosť, kde by sa džínsy dali označiť ako nevhodný či nevkusný kus odevu. A pokiaľ ide o vkus, ten sa prispôsobí doslova každému a každej. K dispozícii je milión strihov. Loose, regular, straight, skinny fit. Flat front straight, flat front flare. Levi Strauss aby sa v tom vyznal. O farbách ani nehovoriac. Modrá klasika je síce stále najpredávanejšia, ale čoraz viac sa dostávajú do popredia iné farby – hippie žltou počnúc a kontroverznou ružovou končiac.

Čo sa týka onej okrídlenej otázky, či majú džínsy niečo spoločné s eleganciou, je na mieste smutné konštatovanie, že absolútne nič. Minimálne to platí v dámskej móde. Dámska elegancia je jednoducho úplne niekde inde a je jej tam dobre. Nech som sa akokoľvek snažil, moja predstavivosť si nedokázala vytvoriť imaginárny obraz ženy, na ktorej džínsy vyzerajú elegantne. V pánskej časti som pri hľadaní odpovede narazil na malú iskierku nádeje, ktorú čoraz častejšie nielen stretávam vo svojom okolí, ale vidím ju aj sám na sebe. Tou je spojenie elegantného saka a úzkych (v mojom prípade čiernych) džínsov. Aj to má však háčik. Nie je to elegancia v pravom zmysle slova – ide skôr o ležérny, uvoľnený gentlemanský štýl.

Môžu džínsy zvýrazniť originalitu osobnosti, alebo je ich nositeľka či nositeľ odsúdená na splynutie s davom? Ťažká otázka. Nedá sa im uprieť, že sú nesmierne pohodlné, pôsobia mladistvo a sexi a ak máte vkus, tak určite aj štýlovo. Sám sa považujem za zástancu elegantného štýlu, napriek tomu sa často stávam ich obeťou; predovšetkým v situáciách, kedy ráno otváram šatník a ony na mňa volajú. Znie to možno smiešne, ale je to tak. Nedokážem odolať, vytiahnem na seba moje obľúbené slimky a odchádzam do školy. Čo na tom, že sú nimi ulice slovenských miest doslova zaplavené? Lebo niekedy nie je dôležité vystúpiť z anonymity. Niekedy je lepšie nechať sa unášať prúdom. Masovosť niekedy predsa len zvíťazí.

Zdroj: wired, visualphotos