Čaro butikov a tajomstvo luxusných značiek |
Keď niekto vysloví Louis Vuitton, Hermés, Gucci alebo Christian Dior, módnemu nadšencovi sa zaiste vybavia hriešne drahé módne kolekcie, kabelky, topánky a oblečenie spájajúce v sebe dva protipóly – aktuálnosť súčasných trendov s klasicistickou tradíciou
Keď niekto vysloví Louis Vuitton, Hermés, Gucci alebo Christian Dior, módnemu nadšencovi sa zaiste vybavia hriešne drahé módne kolekcie, kabelky, topánky a oblečenie spájajúce v sebe dva protipóly – aktuálnosť súčasných trendov s klasicistickou tradíciou tej-ktorej značky. O vlastníctve kúskov s logom spomínaných módnych domov snívajú milióny mužov a žien, no skutočne siahnuť po portfóliu luxusných značiek má len hŕstka vyvolených. Laik sa len ťažko bude zaoberať otázkou, čo stojí za úspechom módnych domov. Svoju úlohu iste zohrávajú faktory ako meno, tradícia, imidž, talent dizajnéra, kvalita a prístup k zákazníkovi. Práve posledný menovaný faktor sa v posledných rokoch stal (hlavne vďaka rastúcej sile marketingu) ťažiskovým nástrojom v bojoch jednotlivých značiek o zákazníka. A práve tu odomykáme pomyselnú trinástu komnatu firiem vyrábajúcich ten najluxusnejší tovar na svete. Do neľútostnej marketingovej vojny nasadili značky celkom novú zbraň: architektúru a interiérový dizajn. Azda najlepším príkladom tejto symbiózy dvoch na prvý pohľad nie až tak vzdialených oblastí – módy a architektúry – je spolupráca skupiny LVMH a amerického architekta Petra Marina z roku 1996. Pred 16 rokmi totiž majiteľ LVMH a francúzsky miliardár Bernard Arnault zistil, že jeho predajne potrebujú modernizáciu. Nie technickú, ale vizuálnu. Potreboval niekoho, kto by butiky jeho značiek Louis Vuitton a Christian Dior prieviedol do 21. storočia.
Prečo si Arnault na túto úlohu vybral práve meno Peter Marino, môžeme len polemizovať. Marino bol však pre Arnaulta zaujímavá osobnosť – tento rodený Newyorčan mal výraz a štýl motorkára a zhovorčivý bol asi rovnako ako ktorýkoľvek nepríjemný sused. Po profesionálnej stránke mal toho Marino “na rováši” už pomerne dosť, takže s referenciami nebol problém. Začiatky jeho kariéry architekta sa spájajú s Andym Warholom a jeho legendami opradenom štúdiu The Factory na Union Square, ktoré v sedemdesiatych rokoch redizajnoval. Po otvorení vlastnej spoločnosti v roku 1978 pracoval Marino pre Yves Saint Laurenta, Alana Wertheimera (majiteľ Chanel) či Gianiho Agnelliho. Keďže s takýmito referenciami cena za služby naozaj nehrá rolu (v prípade Marina sa v tých časoch pohybovala v desiatkach miliónov dolárov), v priebehu pár dní dostal excentrický architekt úlohu: kompletne redizajnovať butiky Louis Vuitton a Christian Dior. Je zbytočné rozprávať o priebehu prác, keďže výsledok len potvrdil to, prečo si Arnault vybral práve Marina. Celá jeho práca sa niesla v štýle tak francúzskom, ako to len šlo. V butiku Christian Dior na avenue Montaigne bol poznávacím znamením matný odtieň sivej farby na stenách, interiér v rokokovom štýle a z nábytku a doplnkov dýchajúca čistá, nefalšovaná elegancia. Časť butiku venovaná topánkam bola farebnou kombináciou sivej a jemne čerešňovej, nechýbali tigrované koberce či zebrie vzorovanie. Všetko v absolútnom súlade s tým, čo je alfou a omegou butiku – teda luxusnými kabelkami, topánkami, oblečením a ostatnými doplnkami. Ako povedal sám dizajnér:
A to do bodky splnil. Tento redizajn len potvrdil Marinovo architektonické majstrovstvo. Na záver trocha štatistiky – ako sa asi nový dizajn butikov odrazil na predaji luxusných výrobkov? Po druhom Marinovom redizajne sídla módneho domu Louis Vuitton na Champs-Élysées v roku 2005 vzrástol obrat predaja z pôvodných 90 na 115 miliónov dolárov. Rečou matematika to bol nárast o 20 až 40 percent. A keď Marino redizajnoval obchody značky Fendi na ázijskom trhu (v Osake a Hongkongu), predaj vzrástol o neuveriteľných 300 percent v priebehu niekoľkých mesiacov od otvorenia. A to už je čo povedať. Jednou z posledných prác Petera Marina je butik Louis Vuitton v Ríme, ktorý nesie názov Maison Roma Etoile. Celý interiér sa nesie okolo schodišťa, ktoré zdáva holt barokovému štýlu rímskej architektúry. Zaujímavé je aj to, že sa v butiku nachádza premietacia miestnosť, kde značka plánuje premietať krátke filmy a premiéry. A teraz už nazrite dnu: páči sa vám? |