confessions of a shopaholic Naozaj potrebujeme výpredaje?Už asi mesiac sa obchody v nákupných centrách Bratislavy predbiehajú, kto si dá do výkladu väčšiu tabuľku s nápisom “sale”. Prišlo leto a s ním aj prvé výpredaje jarných kolekcií, ktoré sa pri nízkej nákupnej sile bežného Slováka s novým oblečením a doplnkami prehýbajú na poličkách a vešiakoch. Čísla zliav vyzerajú vždy veľmi lákavo, no napriek tomu sa každú sezónu pýtam: naozaj potrebujeme výpredaje?

Iste, dobrá akcia môže byť užitočná, najmä pokiaľ si zaobstaráte niečo, čo sa vám dlho páčilo, ale neboli ste ochotní minúť za danú vec plnú sumu. Ďalší dobrý príklad je ten, keď nájdete to, čo ste dlho hľadali. Čo však nákupy typu “idem nakupovať, lebo sú zľavy”?

Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že zvyčajne dosť nanič. Ceduľky s cenami zákazníkom len motajú hlavy — napokon, na to aj sú. Ľudí v obchodoch je plno, kabínky sú zapratané rozhádzaným oblečením a vy sa snažíte obzerať všetko naraz, aby vám náhodou niečo neušlo. V skutočnosti vám uchádza všetko. Impulzívne rozhodnutia pri nakupovaní nie sú vždy najhoršie (pýtate sa: modrá alebo fialová? Správnou odpoveďou je prvá farba, ktorá vám prišla na rozum), ale pod oparom lákadiel sú rizikom.

So snahou ušetriť sa môžete prerátať. Keď si šatník zaplníte šatami, ktoré si oblečiete na špeciálne udalosti, ktoré sa možno raz môžu stať, alebo nohavicami, ktoré by mohli mať v páse o tri centimetre viac, ale vy do nich ich raz plánujete schudnúť, nadišiel čas zamyslieť sa, či sa to skutočne oplatí. Na spodku skrine sa vám vytvorí kôpka vecí, ktoré sú síce pekné a v lepšom prípade aj definujú váš štýl, ale vždy sa nájde jeden pádny dôvod, prečo si ich neoblečiete.

Pre toto výpredaje nemám rada, aj keď nie vždy to znamená, že ich aspoň občas nevyužijem. Dôležité je kritické oko, najlepšie vlastné, pretože pokiaľ nakupujete s radami niekoho ďalšieho, ľahko sa dostanete k presvedčovaniu “veď si to kúp, keď je to v akcii”, a následne podľahnete. Pomáhajú aj otázky, “koľkokrát si to oblečiem” a “k čomu sa mi to hodí”. V neposlednom rade sa treba na cenu pozerať oddelene, bez porovnania s tou pôvodnou alebo s percentuálnou hodnotou zľavy. Ak je 100 eur za niečo veľa, nijako vám nepomôže, že to pôvodne stálo 250. Hladovať do konca mesiaca nemá zmysel. Francúzsky to tak vraj robia, kúpia si vuittonku a jedia suché bagety, ale osobne to nikomu neradím.

Mne sa tento rok sa podarilo vlastných pravidiel držať. Odolala červenej koženkovej bunde, ktorá síce vyzerala pekne, ale vadila mi práve tá koženka. Z kabínky som odišla so slovami, že radšej nájdem poriadnu a z pravej kože. S prázdnymi rukami som ale nevyšla: našla som kabelku, ktorú som potrebovala, a tiež peňaženku a púzdro na vizitky, ktoré sú maximálne užitočné. Ako som zistila, s nákupom som veľmi spokojná. Teraz mi už len ostáva dať si spraviť nové vizitky, keďže tie staré ani za nič na svete neviem nájsť, však?