Oscar de la Renta: Odchod ikony

Oscar de la Renta bol esenciou elegancie. Elegantný v tom, ako žil, v spôsobe akým pracoval, v tom ako jednal s ľuďmi. Elegantný v tom, ako zomrel. Keď 20. októbra odišiel z tohto sveta, zanechal hlbokú prázdnotu, ktorá zasiahla kontinenty a generácie.

V móde figuroval viac ako 50 rokov, napriek tomu sa nikdy nezdalo, že by jeho vplyv opadol. Ale všetci, ktorí poznajú módu vedia, že to nikdy nie je ľahké, rozhodne nie v behu na dlhú trať. Napriek tomu sa de la Rentovi darilo klamať nás, aké je to pre neho jednoduché. Jeho posledná kolekcia, uvedená iba šesť týždňov pred jeho smrťou, bola jednou z jeho najlepších. Mala správnu rovnováhu mladosti a sofistikovanosti, a niektorých zložitých kúskov, ktoré sa približujú ku couture. Napriek tomu, že sa jeho zdravie zhoršovalo, de la Renta pracoval v štúdiu tvrdo, rezolútne a sústredene ako vždy.

Rád poukazoval na to, že jeho kariéra prešla obrovskými kultúrnymi zmenami. “Prišiel som do tejto krajiny, keď ženy mali veľmi odlišnú rolu, než majú dnes. Spomínam si, že keď žena vošla do reštaurácie v nohaviciach a nepustili ju dnu,” povedal v interview v roku 2013.

Napriek otcovi, ktorý považoval právo a medicínu za vhodnejšie štúdiá, de la Rentu lákalo v mladosti umenie v jeho rodnej Dominikánskej republike. Jeho matka ukázala viac pochopenia, a keď mal 17 rokov, podporila jeho odchod do Španielska, aby mohol študovať. Odišiel do Európy s bystrým pochopením ženskej psychiky. Jeho milovaná matka a stará mama boli obrovskými vplyvmi na jeho život. V priebehu svojej kariéry hovoril, že jeho jediný cieľ ako návrhár je pomôcť ženám, aby vyzerali a cítili sa krásne.

Do módy sa dostal, keď šaty, ktoré navrhol pre elegantnú priateľku uvidela správna vplyvná žena. Francesca, manželka amerického veľvyslanca v Španielsku Johna Davisa Lodga, ho dostala do správneho couture domu (Balenciaga). Odtiaľ začal cestu, ktorej súčasťou je pôsobenie v Lanvin a po svojom návrate do USA, Elizabeth Arden a Jane Derby. Tam získal prvý krát uznanie a po smrti Jane Derby vznikol biznis Oscar de la Renta.

Od začiatku priťahoval elegantné a známe ženy. Od rafinovaných bohatých žien cez prvé dámy až po súčasné hollywoodske herečky. Vždy sa prispôsobil novému, mladšiemu publiku bez toho, aby sa odcudzil od svojich základov. Pripisoval svoj úspech schopnosti zostať otvoreným a vítať odporcov. “Páči sa mi byť rozporuplným,” povedal o svojom postoji v dizajnérskom štúdiu. “Páči sa mi mať výzvy na dennej báze.”

Miloval konverzáciu. Literárne diškurzy. Politickú diskusiu. Žarty pri kartových hrách. Miloval ľudí a nenávidel samotu. Napriek jeho kúzlu a sociálnym zručnostiam, bol de la Renta rovnako súťaživý ako iní. V interview z minulého roka o jeho nastávajúcej CFDA Founders Award poznamenal, že v móde, “sa minulosť nepočíta. Ste tak dobrí ako je vaša posledná kolekcia, ” a jediným ocenením, na ktorom mu záležalo, bolo Womenswear Designer of the Year Award. Nikdy sa nebál kontroverzie. V niekoľkých posledných rokoch sa dostal do verbálneho zápolenia s Cathy Horyn. Kritizoval Michelle Obama za to, že si obliekla šaty Alexander McQueen na americko-činske obchodné stretnutie a privítal Johna Galliana do jeho ateliéru ako návrhára, čo bol významný krok po jeho páde v módnom svete.

De la Renta bol idealista aj realista, v móde aj v živote. Vzhľadom k jeho veku a niekoľko rokov trvajúcemu boju s rakovinou, bol odhodlaný zabezpečiť jeho módnemu domu tvorivého nástupcu. Pevne veril v Gallianov talent a v silu odpustenia a vykúpenia a uvažoval aj nad ním. Nakoniec mu tú ponuku nedal. Nie kvôli strachu z negatívnej reputácie, ale kvôli vernosti k jeho zamestnancom. Vycítil, že Galliano bude chcieť svojich vlastných ľudí v štúdiu. De la Renta sa rozhodol ochrániť návrhársku posádku, ktorú miloval. Nie, že by ho to zastavilo v hľadaní. Najal Petera Coppinga, ktorého sofistikovaná práca pre Ninu Ricci naznačuje, že by bol prirodzeným dedičom.

De la Rentov plán nevyšiel presne tak, ako dúfal. Chcel s Coppingom pracovať niekoľko sezón. Avšak spôsob, akým sa vyrovnal s problémom nástupníctva, odrážal jeho typicky elegantné správanie. Nebolo žiadnej drámy alebo rivality, ani spoločnosť nezostala zaskočená. Na to ju príliš miloval. “Päťdesiat rokov som toto robil a cítim sa, akoby som začal včera. Ja som tak ohromený, že som ešte stále schopný chodiť do práce a byť vášnivý v tom, čo robím ako v deň prvý.”